Ťažké kovy v peptidoch: čo meria ICP-MS

Peptid je organická molekula, takže by sa mohlo zdať, že ťažké kovy tu nemajú čo hľadať. Napriek tomu sa stopové kovy môžu dostať takmer do každého produktu: cez suroviny a činidlá, katalyzátory, vodu, oceľové zariadenie alebo obaly. Preto sa ich obsah meria, a nepredpokladá.
Ktoré kovy sa sledujú
Medzinárodné usmernenie ICH Q3D delí elementárne nečistoty podľa toxicity:
- Trieda 1: arzén (As), kadmium (Cd), ortuť (Hg) a olovo (Pb). Tieto prvky sa posudzujú vždy.
- Trieda 2A: kobalt, nikel a vanád, ktoré sa vyskytujú pomerne často.
- Trieda 2B: vzácnejšie prvky, prevažne ušľachtilé kovy z katalyzátorov, ako paládium a platina. Sledujú sa, keď je známe, že sa v procese používajú.
- Trieda 3: prvky s nižšou toxicitou, medzi nimi meď, chróm a cín.
Výsledky sa vyjadrujú v ppm (dielov na milión, teda mg na kg) alebo ppb (dielov na miliardu, teda µg na kg).
Od zrazeniny k plazme
Desaťročia sa používala jednoduchá „skúška na ťažké kovy“: kovy sa zrážali ako farebné sulfidy a farba sa porovnávala so štandardom. Skúška nerozlišovala jeden kov od druhého a niektoré zachytávala slabo. Americký liekopis ju v roku 2018 opustil a nahradil inštrumentálnymi metódami.
Dnes sa používajú dve techniky založené na indukčne viazanej plazme (ICP):
- ICP-MS: vzorka sa rozloží kyselinou, roztok sa rozprašuje do argónovej plazmy zahriatej na niekoľko tisíc stupňov, atómy sa menia na ióny a hmotnostný spektrometer ich rozdeľuje podľa hmotnosti a počíta. Citlivosť siaha až k dielom na miliardu a nižšie, pre mnoho prvkov v jednej analýze.
- ICP-OES: tá istá plazma, ale namiesto hmotnosti sa meria svetlo, ktoré excitované atómy vyžarujú na vlnových dĺžkach charakteristických pre každý prvok. Metóda je spoľahlivá, ale menej citlivá.
Falošne zvýšené výsledky
Obe techniky majú známe nástrahy. Pri ICP-MS má ión zložený z argónu a chlóru hmotnosť 75, rovnakú ako arzén, takže vzorka bohatá na chloridy môže „ukázať“ arzén, ktorý tam nie je. Moderné prístroje to riešia kolíznou celou alebo vysokým rozlíšením. Pri ICP-OES sú problémom spektrálne prekryvy: prvok, ktorého je vo vzorke mnoho, vyžaruje svetlo na početných vlnových dĺžkach a môže zvýšiť signál na línii iného prvku.
Je to obzvlášť dôležité pri peptidoch, ktoré kov zámerne nesú, ako sú medené peptidy. Pri nich je meď súčasťou molekuly, nie nečistotou. V takej vzorke treba podozrivý nález iného prvku zopakovať inou technikou, najčastejšie ICP-MS, skôr než sa vyvodí záver.
Keď je výsledok priveľmi dobrý
Správny nález pre prvok, ktorý sa nenašiel, neznie „0“, ale „menej než medza stanoviteľnosti“, napríklad „< 0,05 ppm“. Táto medza závisí od prvku, metódy a množstva vzorky, takže sa líši od prvku k prvku a od laboratória k laboratóriu.
Ak certifikát pri každom kove, pri každom produkte a každej šarži uvádza tú istú, neuveriteľne nízku hodnotu, je to dôvod na opatrnosť. Skutočné merania zriedka vyzerajú také vyrovnané. Ako sa pozná podozrivý papier, píšeme v texte o certifikáte analýzy.
Zobraziť katalóg