Hmotnostná spektrometria: ako sa dokazuje, že vo fľaštičke je pravý peptid

Ak je čistota HPLC odpoveďou na otázku „aké čisté“, hmotnostná spektrometria (MS) odpovedá na otázku „čo to je“. Meria hmotnosť molekuly. Keďže hmotnosť peptidu možno presne vypočítať z jeho sekvencie, zhoda nameranej a vypočítanej hmotnosti je základným dôkazom identity.
Ako funguje hmotnostný spektrometer
Prístroj nemeria hmotnosť priamo. Molekuly najprv mení na ióny, teda im dáva náboj, a potom meria pomer hmotnosti a náboja, ktorý sa označuje ako m/z. Pre peptidy sa najčastejšie používajú dva spôsoby ionizácie:
- Elektrosprej (ESI): roztok sa rozprašuje na drobné kvapôčky pod vysokým napätím. Peptidy pritom často prijmú viac protónov, takže tú istú molekulu vidieť ako niekoľko signálov, s jedným, dvoma alebo tromi nábojmi.
- MALDI-TOF: peptid sa zmieša s matricou a vystaví laserovému pulzu. Tu peptid obyčajne vidieť s jedným nábojom.
Elektrosprej sa často napája priamo na prístroj HPLC. Táto kombinácia sa nazýva LC-MS a každému píku z chromatogramu priraďuje aj jeho hmotnosť.
Príklad: tripeptid GHK
Tripeptid GHK (glycín, histidín, lyzín) má molekulový vzorec C14H24N6O4. Jeho priemerná molárna hmotnosť je 340,38 g/mol a monoizotopická hmotnosť, ktorá sa počíta len z najčastejších izotopov každého prvku, je 340,19.
V spektre ESI preto očakávame:
- signál [M+H]+ pri m/z 341,19, teda molekulu s jedným pridaným protónom,
- slabší signál [M+2H]2+ pri m/z 171,10, s dvoma protónmi, takže hodnota m/z je o polovicu menšia.
Prístroje s vysokým rozlíšením ukazujú aj izotopický obrazec, rad menších píkov vedľa hlavného. Odstup medzi nimi prezrádza náboj: je 1 pri iónoch s jedným nábojom a 0,5 pri iónoch s dvoma.
Signály, ktoré mýlia, hoci sú normálne
Popri očakávaných iónoch v spektre často vidieť aj adukty: tú istú molekulu so sodíkom, [M+Na]+, ktorá je o 22 jednotiek ťažšia než [M+H]+, alebo s draslíkom, [M+K]+, ťažšia o 38. Sodík je všade, takže tieto signály nie sú známkou zlého peptidu. Dôležité je, aby laboratórium uviedlo, ktorý ión vzalo ako potvrdenie.
Čo hmotnostná spektrometria nevidí
- Rovnaké zloženie, iné poradie. Peptidy GHK a KHG majú celkom rovnakú hmotnosť. Aby sa poradie potvrdilo, molekula sa v prístroji rozbije na časti (tandemová hmotnostná spektrometria, MS/MS) a sekvencia sa číta z hmotností týchto častí.
- Izoméry. Leucín a izoleucín majú rovnakú hmotnosť, rovnako ako forma L a D tej istej aminokyseliny. Bežná MS ich nerozlíši.
- Množstvo. Rôzne molekuly sa neionizujú rovnako ľahko, takže výška signálu nehovorí, koľko čoho je. Na čistotu je potrebné HPLC.
Kedy je MS obzvlášť užitočná
Najviac údajov dáva kombinácia LC-MS. Ak popri hlavnom píku existuje nečistota, jej hmotnosť často prezradí, čo to je: reťazec, ktorému chýba jedna aminokyselina, je ľahší presne o hmotnosť tohto jedného článku, kým oxidovaný metionín je ťažší o 16 jednotiek. Tak vidieť aj to, odkiaľ nečistota pochádza, či zo syntézy, alebo z rozkladu.
Ako vyzerá dobrý výsledok MS
- Sú uvedené teoretická aj nameraná hmotnosť a takisto druh iónu.
- Rozdiel medzi nimi je v medziach presnosti prístroja.
- Spektrum je priložené, alebo ho možno získať na požiadanie.
- Číslo šarže zodpovedá fľaštičke.
Certifikáty pre naše šarže, s výsledkami čistoty a identity, si môžete pozrieť alebo vyžiadať na stránke Certifikáty.
Zobraziť katalóg