Aminokyseliny: stavebné kamene peptidov

Peptid je reťazec aminokyselín spojených peptidovými väzbami. Sekvencie môžu byť veľmi rozmanité, ale takmer všetky sa skladajú z tých istých dvadsiatich štandardných aminokyselín. Kto týmto stavebným kameňom rozumie, ľahšie pochopí, prečo sa dva peptidy podobnej dĺžky správajú rozdielne a čo sa overuje na certifikáte analýzy (COA).
Spoločný základ každej aminokyseliny
Každá štandardná aminokyselina má rovnakú kostru. V strede je alfa-uhlík, na ktorý sú naviazané štyri skupiny: aminoskupina (NH2), karboxylová skupina (COOH), atóm vodíka a bočný reťazec, ktorý sa označuje písmenom R. Prvé tri skupiny sú takmer pri všetkých štandardných aminokyselinách rovnaké a odlišuje ich bočný reťazec. Výnimkou je prolín: jeho bočný reťazec je s aminoskupinou spojený do kruhu, takže namiesto NH2 má NH.
Keď sa karboxylová skupina jednej aminokyseliny spojí s aminoskupinou druhej, uvoľní sa molekula vody a vznikne peptidová väzba. Najjednoduchším príkladom je glycylglycín (Gly-Gly), dipeptid z dvoch glycínov. Lineárny reťazec má preto N-koniec, na ktorom je aminoskupina, a C-koniec, na ktorom je karboxylová skupina.
Každá aminokyselina má trojpísmenovú a jednopísmenovú skratku, napríklad glycín Gly alebo G a tryptofán Trp alebo W, takže aj dlhú sekvenciu možno zapísať ako krátky rad písmen.
Chiralita: prečo je glycín výnimkou
Alfa-uhlík, ktorý nesie štyri rôzne skupiny, je chirálny: existujú dve formy tej istej aminokyseliny, ktoré sa k sebe majú ako ľavá a pravá ruka a nedajú sa navzájom prekryť. Označujú sa ako L a D a bielkoviny sa v prírode skladajú z foriem L.
Glycín je jedinou štandardnou aminokyselinou, ktorá nie je chirálna. Jeho bočný reťazec tvorí iba atóm vodíka, takže na alfa-uhlíku sú dve rovnaké skupiny a zrkadlové formy sú totožné.
Pre kvalitu je to dôležité, pretože forma L a D majú rovnakú hmotnosť. Ak počas syntézy niektorá aminokyselina prejde do nesprávnej formy, hmotnostná spektrometria to nezachytí. Takúto nečistotu možno niekedy oddeliť pomocou HPLC, inokedy je potrebná osobitná chirálna analýza.
Päť skupín podľa bočného reťazca
Rozdelenie nie je úplne striktné a učebnice niektoré aminokyseliny zaraďujú rozdielne, ale základný obraz je takýto:
- Nepolárne: glycín, alanín, valín, leucín, izoleucín, metionín a prolín. Ich bočné reťazce sú prevažne z uhlíka a vodíka, preto sa s vodou miešajú len slabo.
- Polárne, bez náboja: serín, treonín, cysteín, asparagín a glutamín. Nesú skupiny, ktoré s vodou tvoria vodíkové väzby.
- Kyslé: kyselina asparágová a glutámová. Pri neutrálnom pH nesú záporný náboj.
- Zásadité: lyzín, arginín a histidín. Lyzín a arginín nesú pri neutrálnom pH kladný náboj, histidín iba čiastočne.
- Aromatické: fenylalanín, tyrozín a tryptofán, s bočnými reťazcami obsahujúcimi kruh.
Prečo rozhodujú bočné reťazce
Kostra je pri všetkých aminokyselinách rovnaká, preto vlastnosti peptidu určuje druh a poradie bočných reťazcov.
Rozpustnosť. Peptidy s mnohými nabitými a polárnymi zvyškami ľahšie prechádzajú do roztoku. Dlhé úseky nepolárnych a aromatických zvyškov robia peptid náchylnejším na zhlukovanie a zrážanie.
Náboj. Celkový náboj peptidu je súčtom nábojov všetkých ionizovateľných skupín: kyslých a zásaditých bočných reťazcov, oboch koncov reťazca a pri vysokom pH aj cysteínu a tyrozínu, a mení sa s pH prostredia. Pri hodnote pH, ktorá sa nazýva izoelektrický bod, je celkový náboj nulový a peptid je vtedy zvyčajne najmenej rozpustný.
Analýza. Bočné reťazce vidieť v každom náleze:
- Na kolóne HPLC s obrátenými fázami sa peptid zdržiava tým dlhšie, čím viac má nepolárnych a aromatických zvyškov.
- V hmotnostnej spektrometrii sa peptid najčastejšie meria ako kladný ión. Zásadité zvyšky a N-koniec prijímajú protóny, takže peptid s viacerými zvyškami lyzínu alebo arginínu často nesie viac nábojov.
- Niektoré bočné reťazce sú chemicky citlivé. Metionín a cysteín sa ľahko oxidujú a asparagín môže stratiť amidovú skupinu. Takéto zmeny sa prejavia ako malé píky navyše v chromatograme alebo ako posun hmotnosti, pri oxidácii metionínu o 16 daltonov.
Od sekvencie k nálezu
Molekulová hmotnosť peptidu sa vypočíta zo sekvencie: je to súčet hmotností aminokyselín znížený o hmotnosť vody, ktorá sa uvoľní pri každej peptidovej väzbe. Práve túto vypočítanú hmotnosť porovnáva hmotnostná spektrometria s nameranou. Ak jedna aminokyselina chýba alebo je nahradená inou, hmotnosť sa spravidla líši. Výnimkou sú leucín a izoleucín, ktoré majú rovnakú hmotnosť, a takisto formy L a D.
Preto znalosť aminokyselín pomáha čítať certifikát analýzy s porozumením: sekvencia, hmotnosť a čistota sú tri pohľady na ten istý rad stavebných kameňov. Každú šaržu v Preporode overuje nezávislé laboratórium z hľadiska identity, čistoty a množstva a číslo šarže je uvedené na každej fľaštičke. Nález pre aktuálnu šaržu si môžete pozrieť alebo vyžiadať na stránke Certifikáty.
Zobraziť katalóg